čím menej čítaš, tým lepšie! a la Knižné obmedzenia 2015

Značky

úvaha, knižné predsavzatia, zmysel čítania

Začiatok nového roka býva plný predsavzatí… (Možno keby sme si ich dávali a opakovali začiatkom každého mesiaca, mali by väčší úspech. :D) Každopádne, ja si nijaké nedávam. Aj moje životné ciele (plány), či ako sa tie načechrané idealistické krasotinky nazývajú, si vždy vypália po svojom, takže na tie pravidelne bodám tiež. No a s knihami je to u mňa obdobne. Knižné predsavzatia a výzvy ma míňajú, pretože som schopná žiť jednou knihou aj mesiace, napriek tomu že je počtom strán priútla. (Taktiež som schopná si xyzkrát vypočuť pesničku, ktorá vystihuje moju náladu a párkrát si pustiť pre mňa kultovú scénu zo seriálu či filmu, len aby som s ňou pocitovo ešte pár hodín dumala.) A keďže takéto tzv. v(y)žívačky sú pre mňa dôležitejšie ako cifry, inštitút predsavzatí ignorujem. Hľadanie a nachádzanie takýchto kníh sa nedá naplánovať, dá sa len vylepšiť proces výberu, ale ten mám už zmáknutý – verím svojej intuícii založenej na mojich skúsenostiach.

o (ne)zmysle recenzií

Značky

úvaha, zmysel recenzovania

Pri čítaní kníh čitateľ nevdojak žasne. Niekedy vo veľkom, no ostáva nad vecou, inokedy sa pohrúži do slovných spojení, viet či odsekov. Tak sa začína cesta k prvým výpiskom z kníh. Mám ich doma pomerne dosť. Čitateľské denníky s rôznymi citátmi. Kadejako roztrúsené, vždy nanovo začaté, nedbalo datované. Do knihy nie som schopná spraviť ani čiarku (tá je predsa posvätná), všetky citácie príp. parafrázy smerujem do zošitov a na papiere. No prestalo mi to stačiť.