Maďarského autora Lászla Krasznahorkaia som objavila v roku 2011, v čase premiéry filmu Béla Tarra, Turínsky kôň. Krasznahorkai bol scenáristom filmu a keďže sa mi minimalizmus, periféria maďarského vidieka a ponurá až katastrofická atmosféra filmu zaryli pod kožu, Krasznahorkai sa dostal do centra môjho záujmu. V diele Od severu hora Od jihu jezero Od západu cesty Od východu řeka sa niektoré z atribútov filmu Béla Tarra tiež objavujú. Je tu istý minimalizmus v tzv. dejovej vyprázdnenosti, tichý katastrofizmus, ale aj minimum postáv a teda akési odľahlé miesto sveta, kde vnuk princa Gendžiho hľadá bájnu záhradu, ktorú popisuje kniha „Sto krásných zahrad“. Tá, ktorú hľadá, ho zaujala najviac a čitatelia sa v knihe ocitajú v centre tohto hľadania, neďaleko japonského mesta Kjóto, kde sa nachádza chrámový komplex, ktorý túto záhradu azda ukrýva.
dvakrát ju nikto nevidel
28 Nedeľa feb 2016
Posted in Zahraničná beletria, Čudácke recenzie
