dostatočne ponurá?

Značky

talianska literatúra

Zaujal ma názov knihy Eleny Ferrante, Temná dcéra. Temnosť je aspekt, ktorý v sebe máme všetci, a často nás vôbec neteší. Niekedy sa takmer celý život snažíme s ním pracovať.

Reklamy

bodaj by častejšie vybuchol

Značky

afganská literatúra

Kameň trpezlivosti, syngué sabour, je útla a razantná kniha o osude (ne)jednej afganskej ženy. Je to tiež pomenovanie magického kameňa, ktorému sa človek môže vyrozprávať zo všetkého, čo ho ťaží. Kameň trpezlivosti všetko absorbuje, aj tie najhlbšie tajomstvá, a pokiaľ sa jedného dňa roztriešti, znamená to oslobodenie pre toho, kto sa mu vyrozprával zo svojich útrap. To vyplýva z perzskej mytológie.

dvakrát ju nikto nevidel

Značky

László Krasznahorkai, maďarská literatúra

Maďarského autora Lászla Krasznahorkaia som objavila v roku 2011, v čase premiéry filmu Béla Tarra, Turínsky kôň. Krasznahorkai bol scenáristom filmu a keďže sa mi minimalizmus, periféria maďarského vidieka a ponurá až katastrofická atmosféra filmu zaryli pod kožu, Krasznahorkai sa dostal do centra môjho záujmu. V diele Od severu hora Od jihu jezero Od západu cesty Od východu řeka sa niektoré z atribútov filmu Béla Tarra tiež objavujú. Je tu istý minimalizmus v tzv. dejovej vyprázdnenosti, tichý katastrofizmus, ale aj minimum postáv a teda akési odľahlé miesto sveta, kde vnuk princa Gendžiho hľadá bájnu záhradu, ktorú popisuje kniha „Sto krásných zahrad“. Tá, ktorú hľadá, ho zaujala najviac a čitatelia sa v knihe ocitajú v centre tohto hľadania, neďaleko japonského mesta Kjóto, kde sa nachádza chrámový komplex, ktorý túto záhradu azda ukrýva.

vstaň a choď!

Značky

česká literatúra

Názov knižky Dovolená v Dubaji evokuje bežný ľahký románik pre ženy. Ak ste milovníci napätia, mohli by ste prípadne očakávať príbeh z kriminálneho súdka. Mýlili by ste sa zhruba rovnako.

Jsem lhář

Značky

americká literatúra

Skratky. Údery. Pocity na hranici reality. Opisy za hranicou reality.

Přes lebeční kosti a krční obratle právě projíždí obří náklaďák. Láme se mi páteř, mozek exploduje a vytéká ven. Do očí mě bodá tisíc blesků. Svět se houpe.

To je len pocitový výlev a nie scéna z béčkového hororu. Emily Lockhart napísala Ostrov lhářů skôr ako scenár a nie román. Emócie opisovala vylievaním kaluží a nie mlátením prázdnej slamy, ktorá vytŕča z topánok ako abnormálny gýč.

Forma knihy je od prvej stránky rytmická, nahodilá, vťahujúca. Nie je detailná, je skicou, za ktorou sa rozprestiera realita. Je ako povaľujúce sa stránky s náčrtmi v skicári. Trochu sa nám poprehadzovali a zachytávať môžu bársčo. Čítate (v n)ich a stále viac ich preciťujete. Inak to nejde, musíte myslieť dopredu, hľadať a spájať body. Viete, že stránky knihy hovoria o príbehu pramálo (zároveň tak veľa) a s radosťou si príbeh tieňujete až do konca. Vytvárate si variácie tak ako Cadence skloňuje rozprávky a vytvára si vlastné.

nie je prechádzka ako prechádzka

Značky

Robert Walser, švajčiarska literatúra

Robert Walser pochádza zo švajčiarskeho Bielu. Narodil sa v roku 1878. Aj keď školu zanechal v štrnástich rokoch, dokázal si svojím dielom podmaniť Kafku, Hesseho či Musila. Walserovo písanie znemožnila až zhoršujúca sa schizofrénia okolo roku 1928.

Prechádzka – novela, ktorá zachytáva jeden deň, v ktorom sa hlavný hrdina vyberie na prechádzku mestom, čiastočne aj extravilánom. Počas prechádzky vníma okolie a ľudí okolo seba, no venuje sa aj svojmu programu – vybaveniu istých záležitostí v banke či u krajčíra. Zláka ho aj bohato zásobené kníhkupectvo.

moja prvá súčasná dystópia

Značky

Emmi Itäranta, fínska literatúra

Zaujímavý názov, príjemná obálka a ešte lepšia anotácia. Voda (pramene), čaj (obrady, rituály, tradície), svedomie, zodpovednosť, fínska autorka a poetický jazyk boli atribúty, ktoré ma v anotácii jednoznačne zaujali. Dystópia, vojenský režim budúcnosti, vodné zdroje pod kontrolou a vydavateľské zastrešenie spôsobovali obavy. No rozvírila ich recenzia od Orvokki a tak som knihu vylovila z kníhkupectva i z mojej police.

Budúcnosť. Sedemnásťročná Noria má prebrať od svojho otca dedičnú funkciu majsterky čaju. S rodinou žijú v osade a krajine, ktorá je pod prísnym vojenským dozorom, všetky vodné zdroje stráži armáda, voda je na prídel. Budúcnosť, ktorú vykreslila fínska autorka Emmi Itäranta v knihe Strážkyně pramene sa ponáša na minulosť. Domácnosti, ktoré čitateľ spoznáva, sú vybavené striedmo, čo sa týka spotrebičov takmer nijako, knihy sú raritou. Históriu a najmä svet z obdobia okolo roku 2000 objavujú hlavné hrdinky prostredníctvom príbehov, ktoré odhaľujú na skládke odpadu či zo zachránených kníh v Noriinej rodine. Noriin život nie je ľahký, tak isto ako všetkých obyvateľov v daných krutých časoch, no Noriu čakajú zlomové životné rozhodnutia a výzvy, ktoré môžu ovplyvniť chod dejín. Príbeh knihy naznačuje, že pôjde o klasický veľký príbeh, v ktorom sa hlavná hrdinka pustí do boja s nepriateľom, no tento príbeh je iný. Zistíte totiž, že aj ten najmenší príbeh môže byť najväčší.

k smrti

Značky

francúzska literatúra, Kjersti A. Skomsvold, nórska literatúra, Simone de Beauvoir

Každý život k nej smeruje a takmer všetky knihy. Niektoré len do pol cesty, iné ústia až do (ne)úplného konca. Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia od nórskej spisovateľky Kjersti A. Skomsvold je jednou z nich. Druhou, ktorú som tento rok na túto tému prečítala, je Veľmi ľahká smrť od Simone de Beauvoir. A tak sa mi pri recenzovaní, tak ako pri čítaní, silno vtierala komparácia týchto diel, ktoré vo mne ešte stíhajú rezonovať.

o čudnej knižnici

Značky

Haruki Murakami, japonská literatúra

V obklopení kníh – sen každého knihomoľa. Okrem vlastnej knižnice je najlepším miestom klasická verejná knižnica. Hodiny strávené za stolom v knihách a počítači v rámci štúdia a klasické strešné okno nad hlavou, ktoré za každého počasia doplní atmosféru (ŠVK – Štátna vedecká knižnica) alebo maličká knižnica, kde si ledva nájdete priestor, aby ste si prečítali pár riadkov a dokázali vybrať len maximálny počet výtlačkov na požičanie (VKMK – Verejná knižnica Mikuláša Kováča). Majú svoje čaro, ale možno len dovtedy, kým neotvoríte knihu Podivná knihovna.

(p)o objavení Bieleho Tesáka

Značky

americká literatúra, Jack London

This gallery contains 8 photos.

Biely Tesák od Jacka Londona je viac ako dobrodružná kniha pre chalanov, o prírode a zvieratách. Prečítajte si viac v recenzii.

Čítať ďalej →

Rate this:

zabudnite na sociálne siete

Značky

francúzska literatúra, Solange Bied-Charreton

Charles (Šárl) a Anne-Laure (nazývaná Al) predstavujú dva protipóly, ktorých stret umožní, aby obaja prehodnotili svoje extrémne názorové pozície. Charles (24) pracuje vo väčšej parížskej firme a je závislý na sociálnej sieti Show You. Študentka Anne-Laure sa naopak túla parížskymi uličkami, hrá v kapele a číta knihy, ale nijaké e-knihy, normálne papierové. Show You sa vedome vyhýba.

Francúzska spisovateľka Solange Bied-Charreton pri vykresľovaní hlavných postáv v diele Enjoy veľkoryso poskytuje skromný priestor knihy na vykreslenie Charlesovej postavy. Dozviete sa akých má susedov, ako si zariaďoval byt, čo si číta na internete a prečo je závislý na Show You, exkluzívnej sieti, kde každý užívateľ musí každý týždeň nahrať vlastné video, inak bude jeho profil vymazaný. V istých momentoch vám môžu niektoré detaily pripadať nudné, no predstavte si, že aj váš život môže byť pre iných rovnako nezaujímavý. Stačí ho rozbiť na kúsky a tu a tam rozprávať nad akými článkami či statusmi ste trávili čas a prečo ste si zariadili byt tým či hentým. Také uvedomenie je celkom úsmevné, nie? Autorke sa tak podarilo vykresliť veci, ktorými Charles žije a prečo.