Ábelovský dom

Pri mene Hana Ponická sa vám akiste vybavia detské knihy o Štoplíkovi, mne ešte kniha Medvedí rok, ktorú som pred rokmi našla v antikvariáte, či preklad Malého princa. No Ponická tvorila aj pre dospelých a ak nazriete do autobiografie Lukavické zápisky, dosť podrobne zistíte, prečo sa vám možno iné knihy nevybavili. Autobiografické je aj nové vydanie knihy Ábelovský dom (pôvodne z roku 1959), ktoré dáva súčasnej generácii čitateľov šancu preskúmať spisovateľské začiatky Hany Ponickej a prehĺbiť si znalosti o nej.

Iba 16-ročná Hana Ponická využila príležitosť a stretla sa s vtedy už sedemdesiatničkou Timravou. Ich prvé stretnutie, to nad čím sa mladá Hanka zamýšľa, ako váha, kedy sa prihovoriť a čo povedať Božene Slančíkovej-Timrave (žene, ktorej knihy mala načítané, oslovili ju a ovplyvnili), zaznamenala Ponická veľmi poeticky, živo, s mnohými úvahami. Už úvod knihy vťahuje čitateľa ladne do deja a roztvára jeho zvedavosť, ako sa postavy spriatelia. Text je príjemne lyrický, zachytáva krásy novohradskej planiny, Hankine úvahy o tom, ako s Timravou nadviazať vzťah.

Mne bolo dlho z jej smiechu úzko. Hádam som len nevyhŕkla dáku hlúposť? Isteže som sa vyjadrila prostoreko, či ako mi to prišlo, zabudla som na chvíľu, že ma počúva spisovateľka, ktorá má všetky spôsoby vyjadrovania v malíčku a isto prísno posudzuje, ako sa kto vyjadruje. s. 35

Z jednej návštevy sa vykľul týždeň v spoločnosti Timravy a ďalších ľudí. A hlavné postavy mali príležitosť lepšie sa spoznať a vytvoriť si nezabudnuteľné spomienky, ktoré Ponická s citom zachytila svojím kultivovaným jazykom. Úprimná, no mierne ostýchavá a naoko rezervovaná Hanka sa napriek počiatočným rozpakom rýchlo rozrečnila, občas pustila ústa na špacír a zistila, že s Timravou aj tak treba. Doberali si jedna druhú s láskou, dobrosrdečne sa škádlili. Bol v tom kus pravdy i zveličenia. Hlavne, že to podkušovanie im vyčarilo úsmev na tvárach, prinášalo život. Ponická zrekonštruovala (či zaznamenala) aj ich dialógy, čo textu dodáva osobité čaro.

V knihe nájdete aj Hankine úvahy o Timraviných postavách a to ako ich vnímala – občas sa dostáva aj do konfrontácie s Timravinými názormi, kedy Hanka prehodnocuje, či predsa len niečo z Timraviných kníh zle neinterpretovala. Vyskytujú sa aj narážky na postavenie ženy v spoločnosti, napríklad na vydaj či varenie. Ohľadom toho, že by žena nevedela variť pokrútila Timrava hlavou:

A akože sa majú ženy vyrovnať chlapom, keď sa im doposiaľ ani v kuchárskom umení nevyrovnali? Veď tí najslávnejší kuchári boli muži! s. 46

Táto literárna reportáž zachytáva fascinujúce puto, počnúc nadviazaním priateľstva týchto spisovateliek, končiac návštevou tridsiatničky Hany Ponickej v obci Ábelová po smrti Timravy. V prvej časovej línii (1938) spoznávame život a naladenie sedemdesiatničky Timravy i mladícke myšlienky Hanky Ponickej, slušnej a vyzretej dievčiny. Prvá línia sa od začiatku prelína s druhou – Ponickej návšteva v Ábelovej po smrti Timravy (15 rokov neskôr – 1953) – v ktorej autorka oživuje spomienky na Timravu a už ako žena z Bratislavy sa konfrontuje s prostredím Ábelovej a miestnymi zvykmi. A aj keď jej niektoré veci konečne dávajú zmysel, iné jej stále unikajú – napríklad prečo majú Ábelovčanky zväčša len jedno dieťa a prečo už samotná otázka vytvára priepasť?

Ábelovský dom ponúka čriepky zo života dvoch významných slovenských spisovateliek. Táto útla kniha je napísaná pútavo, čím umožňuje aj stredoškolákom získať znalostí nielen o literatúre, ale aj dobe. Prínosom je aj predslov knihy od Juraja Žáryho s lyricky poňatým (možno až príliš, občas som sa trochu stratila) zhrnutím životov týchto spisovateliek, obrazová príloha, ich osobná korešpondencia zo strany Timravy a krátky slovníček, ak by vám niektoré slová boli neznáme.

Knihu by som si s radosťou vychutnala priamo v okolí Ábelovej, ale aj z pohodlia domova to bol pôvabný vhľad do minulosti.

PONICKÁ, Hana. Ábelovský dom. Bratislava: Vydavateľstvo Tatran, 2020. 128 s.

Knihu na recenziu mi poskytlo vydavateľstvo Tatran.