Snežná leopardica

„Nejlepší způsob, jak zabít intenzitu nějakého okamžiku, je pomyšlení, že by se měl vyfotit.“

Čakali by ste po tejto vete z Tessonovej knihy V sibiřských lesích, že autor prijme ponuku fotografa Vincenta Muniera, aby mu robil spoločnosť v Tibete pri číhaní na bájnu snežnú leopardicu? Asi áno, veď Tesson ju fotiť nebude a intenzita túžby a čakania, tie sa nedajú vyfotiť, leda tak opísať. Takže poďme na to.

Sylvain Tesson je francúzsky cestovateľ a sčítaný spisovateľ. Už v začiatku knihy Snežná leopardica sa však vyjadril, že hodiny v tichu a bez pohybu budú pre neho poriadnou výzvou.

Ak sa človek ponáhľa, ťažkosti ho nedohonia. s. 14

S takýmto nastavením sa Tesson začiatkom februára vydáva spolu s Munierom, jeho snúbenicou Marie a asistentom Léom do výšky štyri- až päťtisíc metrov nad morom, chladu cca mínus 25 stupňov Celzia, do Tibetu. Za leopardicami, lebo tie sú spolu s medvedicami výnimkou a ako sa zdalo už Aristotelovi, sú odvážnejšie ako samce.

Tessonova Snežná leopardica je kniha na pomedzí eseje a cestovného denníka. Je tvorená čriepkami pohnútok, zážitkov a myšlienok. Tiež funguje ako zápisník osobného dozrievania, pre niekoho možno až prezrievania. Lebo pobyt v divočine ponúka iný vhľad do života v civilizácii.

Stav, keď sa nútime intenzívne radovať z určitých vecí, je vlastne modlitbou k osobám, ktoré nie sú prítomné. Rady by tu boli. Kvôli nim sme pozorovali leopardicu. s. 123

Kniha o najväčšej cnosti – trpezlivosti. Prevažne poetická, myšlienkovo bohatá, cestopisná skôr výnimočne, veď leopardice sú korisťou pytliakov, takže presné názvy miest neočakávajte, skôr poetické geografické. Taktiež sa štvorica po príchode až tak často nepremiestňuje, väčšinou potichu číha a hodiny mrzne na jednom mieste, takže namiesto reálií sa čitateľ ocitne skôr v Tessonovej mysli.

Divé jaky a osly, modré kozy, vlky, gazely, antilopy, líšky, orly či sokoly. Aj tieto zvieratá stretnete v knihe a dozviete sa niečo o ich návykoch. Taktiež o metafyzických rozdieloch medzi bylinožravcami a mäsožravcami. Ak sa náhodou pýtate, čo tou metafyzikou myslím, je to akoby ste otvorili dielo niektorého filozofa, ale nie je to hutné, nie je tam množstvo odborných výrazov a v texte sa nestratíte. Plus, je to miestami poetické, ale nie neinterpretovateľné. K tejto knihe nepotrebujete slovníky ani vedieť čítať symboly. Môže si ju vychutnať každý čitateľ. Nazvime to oddychovou filozofiou bežného života.

Hľadanie vinníkov zaberie čas a ušetrí človeka skúmania vlastného vnútra. s. 141

Zbadať leopardicu, to chce trpezlivosť. A čítať túto knihu tiež. Začiatok knihy bol pútavý, presne ako Tessonova predstava zjavenia leopardice. Bola tam túžba, príprava, zoznámenie s aktérmi a hor sa do akcie. No zrazu sa akoby zaseknete, presne ako pri skutočnom vyčkávaní na leopardicu. Ťažko povedať, či to bol zámer, ale táto skúška sa knihe hodila. Možno ju pár čitateľov hodilo v polke cez palubu, ale tí čo vytrvali, sa dočkali niekoľkých stretnutí s leopardicou. A prenesene, ale aj naozaj, tým zažili momenty vyčkávania podobne ako Tesson, len pri príjemnejších teplotách a bez otravného vetra.

Hľadal som leopardicu. Ale koho som naozaj hľadal? V tom spočíva vznešenosť čakania na zvieratá: prenasledujete zviera a stretnete vlastnú matku. s. 103

Tessonovi v knihe Snežná leopardica niekde v polovici akoby dochádzal dych, no aj naďalej to vyvažoval v početných miestach, kedy čitateľ zastal a čítal riadky ešte raz. Lebo tie myšlienky boli občas vskutku prekvapivé či riadne pravdivé. Tessonove reflexie a vhľady do rôznych tém počnúc samotným údelom zvierat po zatrpknutých poľovníkov a spôsob, akým autor svoje myšlienky formuluje a aké prirovnania používa, sú výnimočné a tiež dobre preložené.

Snežná leopardica je kniha, ktorá samu seba prekračuje. Mohlo by ísť len o zaujímavý opis mrazivých dní uprostred divočiny a pozorovania zvierat. Reportáž, ktorá chytí milovníkov prírody. No Tesson má svoje chmáry, ktoré potrebuje rozohnať, a množstvo načítaných kníh a myšlienok, nad ktorými sa zamýšľa. Pohne sa osobnostne a dokáže to aj s čitateľom prostredníctvom svojich zamyslení a poínt. To je podľa mňa dôvod, prečo kniha v roku 2019 získala literárne ocenenie vo Francúzsku – Prix Renaudot.

Po dočítaní si doprajte ešte fotografie Vincenta Muniera.

Ďalšie odporúčané knihy, okrem tých od Tessona: Snežný leopard od Matthiessena, Niekedy netreba zdolať vrchol od Cognettiho (aj keď za mňa je lepšia Osem hôr, ale táto je tematicky bližšia) či Umění cestovat od Alaina de Bottona.

TESSON, Sylvain. Snežná leopardica. Bratislava: Tatran, 2020. 156 s. Preklad: Lucia Švecová.

Knihu na recenziu mi poskytlo vydavateľstvo Tatran, ktoré pred Vianocami spustilo vlastný e-shop – kuknite naň.