Mrtvej svět je vskutku originálny a realistický komiks. Nijaké fantázie. Zabudnite na superhrdinky, hlavné postavy sú rozhodne z opačného spektra. Za lúzrov síce považujú takmer všetkých okolo seba, ale v pohode si strieľajú aj zo seba navzájom, i keď svoje outsiderstvo si veľmi nepriznávajú.

Enid a Rebecca, dve tínedžerky, ktoré sa v lete potulujú po predmestí a pod vplyvom puberty z nich srší cynizmus. V podstate nevedia, čo si reálne počať, kam nasmerovať svoj život. Komentujú všetko vôkol seba a vyhľadávajú úlety. Sú na prahu dospelosti, ale vôkol seba udržiavajú fragmenty detstva, minimálne prostoreká Enid. Príbeh je rozdelený do ôsmich kapitol. Zachytávajú krátku časť leta po strednej škole. Leňošenie a v závere aj rozhodovanie, kam sa ich životy uberú.

Necelých osemdesiat strán stačilo Danielovi Clowesovi na to, aby v tomto diele vyobrazil realitu puberty, charaktery postáv a ich plantanie sa vo svete. Predmestie je doslova mŕtve ako rozpálený asfalt, na ktorom nič neprežije. Tu ešte nie sú nijaké mobily, počítače a uponáhľanosť dnešnej doby. Tieto tínedžerky si to odžili po starom a súčasní tínedžeri azda ocenia, že podstata je zhruba rovnaká. Vymaniť sa, prežiť, stratiť sa a nájsť.

„…Proč najednou tahle image? Punkovej den jsi neměla, ani nepamatuju! …Tu zelenou barvu na vlasy sis musela jít koupit, nebo ti ještě zbyla z minula, když ti bylo dvanáct?“

Hĺbka komiksu je v nosných témach, nie je v deji, ale medzi riadkami a bublinami. Rozhovory sú plné sarkazmu, z deja presakuje melanchólia, odcudzenie, nepochopenie i apatia. Viac ako samé seba, rozoberajú postavy všetkých navôkol. Predovšetkým Enid udáva tok konverzácií a nikdy nemá ďaleko od hejtovania. Vždy je ľahšie riešiť iných ako samú seba. A keďže kniha zachytáva pomerne krátky časový úsek, záver je len prvotným rozuzlením, novým rázcestím na ceste dospievania.

Vyjadrovanie postáv je strohé, drzé a pre niekoho možno až pričasto vulgárne. Kresba je podriadená rýchlosti rozprávania, tváre postáv akoby mali odrážať ich charaktery. Nikto tu nie je vyslovene pohľadný, skôr naopak. Teda pokiaľ sa bavíme v medziach súčasného normatívu akejsi prirodzenej krásy. Azda chápete. Ale ono to k akémusi správnemu čudáctvu a outsiderstvu možno aj patrí. Aspoň podľa niektorých.

Už na prvých stránkach sa Enid a Rebecca s ničím nemaznajú. Začnú pekne zostra medzi sebou, ale vtiahnu vás aj medzi podivínov, s ktorými majú česť v telke či v miestnom bistre. V podstate nič pre mladého neotrlého čitateľa. Ak máte pod 18, nechajte si knihu schváliť rodičmi. Aj keď, v dnešnej dobe kontroverzné témy už málokoho pobúria. No napriek tomu, že slovník dievčat je slangový, ako sa na mládež patrí, je možné, že pre mladších slovenských čitateľov bude ich vyjadrovanie nové, hlavne ak nevyrastali na českom dabingu ako generácia súčasných tridsiatnikov. A ak nemáte radi ponosy, iróniu a tínedžerky, čo evidentne nevedia, čo so sebou a sú v realite dospievania doslovne stratené, tento komiks vás neosloví.

„Potíž je v tom, že chlap, se kterým bych chtěla randit., neexistuje… Chlapáckej inťouš s dobrodružnou povahou, co hulí jednu za druhou, je děsně vážnej, ale zároveň dovede bejt vtipnej a jízlivej…“

Ghost World je kultový nezávislý komiks od Daniela Clowesa. Odchovanci na nezávislých filmoch určite poznajú film Přízračný svět (Ghost World). Hraný debut režiséra Terryho Zwigoffa, milovníka komiksov, jazzu a bluesu, je postavený na rozšírenej a upravenej verzii postavičiek a príbehu Daniela Clowesa, ktorý sa postaral o scenár filmu. Predloha vznikla v deväťdesiatych rokoch, film v roku 2001. Predpokladám, že tunajší čitatelia spoznali ako prvý film. Preklad pôvodného komiksu do češtiny sa na knižný trh dostal totiž až v roku 2019 vďaka vydavateľstvu Trystero. No a originál v anglickom jazyku vychádzal na pokračovanie v americkom Eightball v rokoch 1993 až 1997 a ako kniha vyšiel v roku 1997.

V hlavných filmových rolách sa do postáv Enid a Rebeccy vtelili Thora Birch a Scarlett Johansson. Thora už mala za sebou prelomovú rolu vo filme Americká krása, ale predpokladám, že si na ňu spomeniete aj z rodinných filmov ako Aljaška (1996) či Trampoty s opicou (1994), ktoré boli niekoľkokrát uvedené na Markíze. Scarlett sa mihla akurát tak v Zaklínačovi koní (1998) a dlhšie sa držala v nezávislých autorských filmoch ako Americká rapsódia, Stratené v preklade od Sofie Coppoly či vo filmoch Woodyho Allena. Thorina hviezdička kus pohasla, ale taký Steve Buscemi, ten si hviezdi nielen v Ghost World, ale takmer v stovke filmov. A pritom v pôvodnom komikse bol Seymour len jednou z veľmi málo vykreslených postáv, z ktorých si Rebecca a Enid vystrelili. Apropo, predlohou na zobrazenie Seymoura bol zjavne sám režisér Terry Zwiggof, keďže na základe jeho izby bola vytvorená aj tá Seymourova.

Film sa komiksom jemne inšpiroval, príbeh rozvinul o kus ďalej a okresal inak celkom drsný slovník Enid a Rebeccy. Zjemnili sa aj tváre hlavných postáv, predsa len sú vo filme vzhľadovo sympatickejšie. Prečo asi?

Ak vám Přízračný svět učaroval, nesklame vás ani Mrtvej svět, teda ak zvládnete trochu vulgárnejší a strohejší príbeh a štýl.

CLOWES, Daniel. Mrtvej svět. Praha: Trystero, 2019. 80 s.