V prvom článku o povinnej literatúre som priblížila, cez aké knihy sa vyvinul a rozvinul môj kladný vzťah k povinnej literatúre. Teraz vám skúsim dať pár tipov, ako sa to môže podariť vám. Plus, odporučím konkrétne knihy, z ktorých si sami vyberte alebo zalovte v pamäti, čo vás kedysi alebo nedávno na hodinách literatúry zaujalo.

INTUÍCIA

Vždy, keď nám na gymnáziu diktovali obsahy diel a zapisovali sme si, prečo sú niektorí autori zaradení do osnov, pozastavila som sa, keď sa mi príbehy alebo štýly písania zdali zaujímavé. Toto je výborný spôsob, ako si prečítať dobrú knihu. Dajte na svoju intuíciu. Tínedžerov zvykne zlákať napríklad beat generation, okrem úryvkov v škole som si v knižnici požičala Vytie Allena Ginsberga a aj keď to najlepšie bolo možno v čítanke, našla som tam pár ďalších zaujímavých básní či odsekov. Čítala som sama od seba aj Na ceste od Kerouaca. Viem, že niektorí si obľúbili Hellerovu Hlavu XXII či knihy s vojnovou tematikou od Ernesta Hemingwaya. Odporúčaná nám bola aj vynikajúca jednohubka Kto chytá v žite a Orwellove knihy Zvieracia farma či 1984.

Ak vás v škole niečo zaujme alebo kedysi zaujalo, prekonajte odvahu a vydajte sa do knižnice. Dajte tomu šancu. A nezáleží na tom, že to nie je povinné, možno si to vytiahnete na maturite a zahviezdite dvojnásobne. Plus, každá prečítaná kniha vás posunie ďalej, či ste tínedžer alebo už literatúru v škole neriešite. Ak si správne vyberiete, budete motivovaní viac hľadať a čítať.

BUĎTE ZA HVIEZDU (JEDNODUCHO)

Staršie vydania kníh, ale aj niektoré súčasné, obsahujú tzv. doslovy, prípadne poznámky prekladateľa. Je to aj kľúč k textu – obsahuje podrobnosti, pikošky ohľadom doby, autora,… Pre niekoho zbytočnosť, nech nečíta, pre iného skvelé informácie k poriadnejšiemu pochopeniu knihy! Ak nejakú knihu čítate povinne, túto časť rozhodne neobíďte. Častokrát objavíte nové súvislosti, začnete nové debaty vo vašej hlave. Odporúčam. Navyše, na hodinách literatúry či na maturite zahviezdite zaujímavými postrehmi a informáciami.

Na strednej som napríklad čítala rozsiahly doslov v knihe Jacka Kerouca Na ceste. Bolo tam veľa zaujímavostí zo života beat generation, dokonca jedna veta, ktorá sa stala vtedy mojím mottom: „Premrhať svoje najkrajšie roky napodobňovaním akýchkoľvek vzorov je ponižujúce a smutné.” Zistila som, že opakom beatnikov boli „squares“ a dokonca tam spomínali hipsterov – ako ľudí, ktorí neudržiavali kontakt s inými a stýkali sa spontánne len s tými, ku ktorým cítili vnútorný vzťah. Čo myslíte, je tam súvis so súčasnými hipstermi? Okrem iného mám ešte zapísaný tento Kerouacov citát:

„Jediní ľudia, o ktorých mi ide, sú blázni, tí, čo bláznivo žijú, bláznivo sa rozprávajú, tí, čo bláznivo túžia po spáse, ktorí túžia súčasne po všetkom, ľudia, čo nikdy nezívajú a nevedú otrepané reči, ale žiaria, žiaria, žiaria ako ohňostroj.“

(OD)SKOKY

Neviem, nakoľko je v súčasnosti voľný výber v rámci povinnej literatúry. Ak je niečo nevyhnutné prečítať a naozaj vám to nejde, skúste preskočiť pár strán a začítať sa znova. Ja som takto preplávala prvou päťdesiatkou strán Otca Goriota, zvyšok som dokázala dočítať. V dnešnej dobe je veľa informácií na internete, ale skúste sa radšej popýtať okolo seba – starších kamarátov alebo nejakých spolužiakov, ktorí s tým aktuálne tiež zápasia. Možno objavíte niekoho, komu čítanie išlo ľahšie a môžete sa s ním porozprávať, ako sa vyvíjal dej a akým štýlom je kniha napísaná. Nabudúce možno pomôžete vy jemu a obaja budete mať zaručené informácie a pikošky.

TIP: ak už pátrate na internete, hľadajte články knižných blogerov – je to lepší zdroj ako referáty od neznámych autorov.

HISTÓRIA AKO ODRAZOVÝ MOSTÍK

Myslite tiež na to, že knihy, ktoré máte prečítať, sú vynikajúcou sondou do života ľudí pred mnohými rokmi. Do ich myslenia, problémov, do spoločenských pomerov. Zamyslite sa pri čítaní nad tým, čo sa vtedy dialo vo svete – o čom ste sa učili na dejepise. Keď si veci takto pospájate, budete mať z čítania komplexnejšiu skúsenosť. Tak ako cestujete do sveta fantasy, si pocestujete do minulosti. Možno to nebude mať rovnaké grády, ale reálne vám to môže dať veľa.

Ak vás fascinuje nejaká historická epocha, vyhľadajte si diela z tej doby a o nej. Sofoklova Antigona mi určite neučarovala len preto, že je krátka, dramatická a ľahko pochopiteľná.

AUDIO A VIDEO ALTERNATÍVY

Pozeranie filmových verzií beriem len ako dodatočný a krajný spôsob, ako sa vyzliecť z povinného čítania. V tomto prípade by ste museli vidieť dostatočne starú verziu, ktorá ešte nie je veľmi zmenená a aj tam by boli výrazné nuansy. Filmová reč je úplne iný spôsob komunikácie ako literárny text. Používa iné výrazové prostriedky, ktoré sú prenosné prevažne v rovine deja a aj tam sa môžu odkloniť. Filmová a divadelná adaptácia je síce fajn, ale spoľahnúť sa môžete len (aj to nie vždy) na kostru príbehu. Pri adaptáciách dochádza k zmenám, posunom, skratkám a k novým apelom, premosteniu so súčasnosťou, so životom autora a podobne. Jedinou vhodnou alternatívou je podľa mňa neskrátená audiokniha.

Môj zoznam prečítanej literatúry z gymnázia
(podľa mojich súkromných zápiskov,
kurzívou dávam diela, ktoré mladým odporúčam):
Antigona: Sofokles
Shakespeare, William: Rómeo a Júlia
Shakespeare, William: Hamlet
Shakespeare, William: Othello
Shakespeare, William: Kráľ Lear
Shakespeare, William: Macbeth
Goethe, Johann Wolfgang: Utrpenie mladého Werthera
Jašík, Rudolf: Námestie svätej Alžbety
Salinger, Jerome David: Kto chytá v žite
Updike, John: Kentaur
Ajtmanov, Čingiz: Džamila
Čechov, Anton Pavlovič: Chameleón
Balzac, Honoré de: Otec Goriot
Kerouac, Jack: Na ceste
Stendhal: Červený a čierny
Kukučín, Martin: Dies Irae
Kafka,Franz: Proces
Kafka, Franz: List otcovi
Rolland, Romain: Peter a Lucia
Hronský, Jozef Cíger: Jozef Mak
Švantner, František: Malka
Süskind, Patrick: Parfum Príbeh vraha
Saint-Exupéry, Antoine de: Malý princ
Dostojevskij, Fiodor Michailovič: Zápisky z podzemia
Baudelaire, Charles: Kvety zla

Z iných diel, ktoré som čítala neskôr, odporúčam:
Burgess, Anthony: Mechanický pomaranč
Kundera, Milan: Smiešne lásky
Ginsberg, Allen: Vytie
Kafka, Franz: Premena
Orwell, George: Zvieracia farma
Tatarka, Dominik: Navrávačky z Artfora alebo čokoľvek vás od neho zaujme
Krasko, Ivan: Nox et solitudo
Andričík, Marián: Beatnici
London, Jack: Biely Tesák
Pasternak, Boris: Plačúci sad
Fábry, Rudolf: Ja je niekto iný
Ponická, Hana: Ábelovský dom

Samozrejme, treba skúsiť čítať čokoľvek, čo vás zaujme. Mňa napríklad fascinovali aj existencionalisti (Sartre, Camus), Simone de Beauvoirová, naturizmus Františka Švantnera či nadrealizmus Rudolfa Fábryho. Treba len vyberať, skúšať a čítať. V knižniciach sú knihy dobre dostupné a s pribúdajúcimi pozitívnymi skúsenosťami sa časom prepracujete ďalej a ďalej. Stojí to len návštevy knižnice a kopu požičaných (možno aj neprečítaných) kníh.

Verím, že v tipoch, ako si nájsť cestu k povinnej literatúre ste našli trocha útechy. Čítajte, čo vás zaujme a zaujíma. Možno to nebude beletria, ale populárno-náučná literatúra. Aj to je super. A čítajte predslovy, doslovy a doplňujúce informácie, ktoré vám pomôžu dielo spracovať.

Budem rada, ak napíšete ďalšie tipy, ako si povinné čítanie vychutnať a tipy na knihy, ktoré by ste odporučili, napríklad stredoškolákom. Ďakujem.