Niektorých to ešte len čaká, načrieť do pracovného života. Iní si myslia, že sú už za vodou či na tej správnej pozícii. Ale vždy je čo zlepšovať, a ak aj zatiaľ nepracujete, nasledujúca kniha nie je len o tom, ako dosiahnuť viac na pracovnom poli, ale aj v študentskom a osobnom živote.
V súčasnej dobe je čítanie knihy Hluboká práce priam nevyhnutnosťou. Nech hodí kamienkom, kto sa v živote nepristihol pri tom, že sa mal usilovne učiť na písomku, ale nakoniec sa rozptyľoval na internete či upratal šuplík s ponožkami. Alebo si počas pracovnej doby nevybavil niečo osobné cez počítač či mobil, pokiaľ to nebolo naozaj nevyhnutné. Asi vás bude málo. A ak v pracovnej dobe využívate počítač, určite viete, aké je občas zložité nenechať sa rozptýliť od práce.
„Nepotřebujete exkluzivní zaměstnání, co potřebujete je exkluzivní přístup k práci.“
Hlboká práca. To je typ sústredenia, ktoré môžete uplatniť nielen pri práci či štúdiu, ale aj vo voľnom čase. Cal Newport sa domnieva, že ju vie účinne praktikovať čoraz menej ľudí a mnohí si azda ani neuvedomujú, aká je dôležitá. Hlboká práca, stav sústredenia a intenzívnej pracovnej činnosti, ktorá ide do detailov. Vďaka nej narastá pocit šťastia, pretože pohrúženie (angl. povedzme flow), ktoré vzniká, vyvoláva (intelektuálne) vzrušenie. A všetko sa končí tým, že keď odchádzate z práce alebo si dáte pauzu pri učení, máte zo seba nielen dobrý pocit, ale cítite aj zmysel. Vnímate, že ste sa posunuli, ste bližšie k výsledku a máte radosť, že ste dosiahli pokrok.
Cal Newport v knihe ozrejmuje, aké sú rozdiely medzi hlbokou prácou a povrchnými činnosťami, ktorými sme v práci tiež často, viac či menej podstatne, zahltení. Samozrejme, projektový manažér venuje menej času hlbokému sústredeniu na jeden problém ako napríklad vedecký pracovník v laboratóriu. No o to väčší problém so sústredením môže mať. Ale nech pracujete v akejkoľvek oblasti, rozptyľovanie vám toho veľa neprinesie nielen tam, ale ani v osobnom živote.
Trávenie voľného času je v súčasnosti veľmi rôznorodé. Náplň si vyberáme samostatne, prípadne spolu s rodinou či priateľmi, s ktorými chceme tráviť čas. Lenže to, čomu sa vo voľnom čase venujeme, má na náš život veľký vplyv. Každá vec, ktorú si v živote vyberieme, nás spätne formuje. Je rozdiel, či sa budete kamarátiť s Ferom alebo Jožom (za predpokladu, že to nie sú jednovaječné dvojčatá so správaním akoby tomu druhému z oka vypadli), alebo s obidvomi. A nie je jedno, či budete čítať knihu Hluboká práce alebo novú dánovku, prípadne oboje. Tiež je rozdiel, či budete pasívne sledovať nejaké YouTube kanály (a záleží, čo je ich obsahom), tri hodiny skrolovať Facebook alebo dáte prednosť prechádzke s priateľmi. Každá činnosť má iný význam, iný vplyv, rolu, hodnotu. Takže záleží ako sú namixované a aké funkcie a hodnoty im priradíte.
„Dvě hlavní schopnosti pro dosažení úspěchu v nové ekonomice
1. schopnost rychle se učit komplikovaným věcem
2. schopnost produkovat špičkové výstupy, co se týče kvality i rychlosti“
Najťažšie je začať a zaviesť si aj do sféry hlbokej práce rutinu, pravidelnosť či rituály. Niekomu to možno ide akoby samo od seba, ale pokiaľ viete, že by ste sa hlbokej práci mohli oddávať častejšie, prečítať si knihu Cala Newporta, Hluboká práce, bude skvelý krok k šťastnejším zajtrajškom. Možno lepšie naložíte s pracovným životom, ale predpokladám, že sa aspoň pokúsite zmeniť aj voľnočasový program. V prípade tejto knihy nejde o motivačnú zlátaninu, garantujem.
NEWPORT, Cal. Hluboká práce. Brno: Jan Melvil Publishing, 2016. 240 s.
Z diára Čudáckej čitateľky 
15. apríla 2017 at 13:33
Hm, zaujímavo vyzerajúca knižôčka. No, ja z osobných skúseností na sebe vídím, že ak ma práca baví, netreba ma k nej motivovať. A to hovorím napríklad aj o nedeľnej príprave do práce či samoštúdiu, ktoré nikto nikdy nehradil a ktoré trvalo stovky hodín.
To sústredenie tam je niečo úplne prirodzené, proste prepnem do “modus operandi” a fičím :) Keď si ale spomeniem na môj pracovný výkon pred rokmi, keď som makala pre nejaké tie super-extra-perfekt koncerny – ach jaj. Demotivácia veľká ako tri africké slony. Ale súhlasím, že nekonečné klikanie na internete je hrozný žrút času, je to taká čierna diera, do ktorej keď človek spadne, ťažko sa z nej vyhrabáva.
Inak, rozpráva sa v knihe aj o časových úsekoch, v ktorých človek môže tento stav sústredenosti udržať? Ja som myslím niekde počula, že ideálne je pracovať v 20 minútových blokoch s krátkymi pauzami.
Veľmi zaujímavý je druhý bod, ktorý si citovala: špičkový výstup čo sa týka kvality a rýchlosti. No, otázkou už len ostáva, či si šéfovia (hlavy to pomazané) uvedomujú, že vyžadovať priamu úmeru medzi kvalitou a rýchlosťou nie vždy vedie k požadovaným výsledkom :)
Páči sa miLiked by 1 person
15. apríla 2017 at 14:29
Určite poznáš, keď flow trvá a ty si ani nevšimneš, že si nevečerala. To si ešte pamätám z výšky. Alebo keď je mrteee roboty a zrazu je 14:00 a hlad riadny. :D Ide o to, že počas pauzy spravíš len čo treba, možno prehodíš pár slov s niekým, ale do 15 minút sadneš a s elánom ďalej dokážeš pracovať. Akonáhle si len medzitým človek skontroluje e-mail, už sa môže zbytočne zaseknúť na 20 minút, takže to netreba robiť.
Tými časovými intervalmi sa zaoberali skôr okrajovo, resp. vôbec? Mne príde scestné si dať vedomú pauzu po 20 minútach. :D Ak, tak 45 minút, ale to skôr, ak bežne pracujem za počítačom, a tých 5 minút je fajn si odbehnúť, nechať oddýchnuť oči a tak. Osobne by som to ale nehrotila, pokiaľ sa nebavíme, že máš osem hodinový pracovný čas, kde si musíš dať aj pohov. Napiť sa, vypnúť, opäť zapnúť.
Ale skôr sa sústredili na plánovanie vyhradených blokov, kedy sa človek nenechá vyrušovať. Či už internetom, e-mailami, kolegami, a pod. Záleží, či to chceš aplikovať v práci alebo večer na písanie blogu napr. A každý je iný, niekto má čas a lepšie sa hecne, keď maká štyri hodiny a využije flow. Niekto je taký dobrý, že si každý večer dokáže nájsť hodinu, aby zamakal na niečom. To by mne napr. išlo ťažko, ale netreba to odvrhnúť. Treba sa zaťať, možno to prelomím. Takže tomu je to v knihe prispôsobené. :)
A v práci je to podobne, podľa povahy práce sú tam tipy, ako byť čo najproduktívnejší. Je to postavené na skúseností jeho, ale aj iných. Takže každý si z toho pre seba vytiahne svoju taktiku a doladí časom.
Je tam aj časť o tom, ako a prečo oddychovať. Že sa treba aj v úvodzovkách nudiť a pod. Lenže nudiť skôr tým, že chvíľu neprijímame informácie…
Páči sa miPáči sa mi