Značky

Inak sa mám fajn, to je názov knihy, ktorú vlastným nákladom vydali jej autorky, Tereza Oľhová a Martina Sľúková. Zachytávajú v nej komunikáciu, ktorá prebiehala medzi nimi dvomi v priebehu piatich rokov prevažne na internete, kde si vymieňali novinky zo svojho života, rozoberali starosti a rôzne úvahy.

Čitateľ môže ku knihe pristupovať ako k príbehu. Nechá sa unášať základnými dejovými líniami. Vývojom vzťahov a myšlienok autoriek. Neraz sa schuti zasmeje, občas ho niečo zarazí. Knihou prepláva naozaj rýchlo, hlavne pokiaľ je ženou. Ale kniha môže byť zaujímavá aj pre mužov. A to hlavne preto, že na Inak sa mám fajn je lepšie nazerať ako na dokument. Je to sonda do a/typických ženských dušičiek. Výpoveď jednej generácie žien. Alebo aspoň fragment zo ženského života po prelome tisícročí, v dobe kedy blízke priateľstvá dokážu pretrvať na diaľku prostredníctvom e-mailov, zdieľania fotografií a krátkych správ, ktoré sú nielen cenovo veľmi dostupné, ale navyše vzniká len veľmi malé časové oneskorenie v ich príjme.

Inak sa mám fajnTereza a Martina majú svoje vzdelanie, umelecké zameranie a v knihe sa to zreteľne odráža. Značne je tam reflektovaná aj ich ženskosť, vďaka ktorej sa čitateľky s knihou zžijú rýchlejšie. Niet nad minipríbehy či úvahy ako vytrhnuté z čitateľkinho života. Vďaka nim sa ku knihe prilepia ako muchy na med.

„Našla som takú fotku, kde mám asi 13 rokov, zelenú kockovanú košeľu, nejaké obrovské tmavé rifle a oranžovú gumičku vo vlasoch. Pozerám do objektívu a revem. Moja mama sa smeje a chlácholí ma. Pamätám si, že to bolo na konci tábora, keď naši prišli pre mňa. A ja som sa rozplakala z takého nejakého divného pocitu, že sa niečo nestalo. Že sa nestalo niečo podstatné, čo sa malo stať. Že je koniec a nikdy sa už nevráti táto časť, tento čas alebo čo. Akoby si v tých 13 rokoch pocítila nejakú zásadnú vec zo svojej budúcnosti, ktorej ešte nerozumieš, ale už to tebou lomcuje. Lebo čakáš od tábora viac, čakáš od života viac a ono sa nič moc nedeje. Len ty máš pocit, že všetkým ostatným sa deje.“

Z hľadiska úpravy iste prekvapí, že kniha je celá vytlačená na farebnom papieri. Nie jednej farby, ale niekoľkých. Text písma je tomu tiež podmienený a vždy po pár stránkach mení farbu vzhľadom na zmenu farby listov knihy. Veľkosť písma je opäť neštandardná. Je striedavá, väčšinou väčšia než obvykle. A čerešňou na torte sú koláže Martiny Sľúkovej, ktoré možno nie vždy dešifrujete.

Inak sa mám fajn je svojská, odvážna, uletená a zároveň taká ako každodenný život dokáže byť. Prekvapuje, baví, no nebojí sa zamyslenia ani kontroverzných a osobných tém. A to je na nej návykové. A na záver už len jedna múdrosť, na ktorú už mnohé ženy ešte ako slečny určite narazili, keď sa bavili so svojimi kamarátkami.

„On proste nemá s tvojou vnútornou harmóniou nič spoločné. Nemôžeme čakať od mužov, že nás urobia šťastnými, a teda ani nešťastnými. To je na nás.“

OĽHOVÁ, Tereza – SĽÚKOVÁ, Martina. Inak sa mám fajn. Brno: Martina Sľúková a Tereza Oľhová, 2015. 174 s.

Reklamy