Značky

Juraj Briškár je literárny vedec, aforista a esejista. Jeho prvá próza Sprievodca nezrozumiteľnosťou sa minulý rok dostala medzi finalistov Anasoft litera 2015 a jednoznačne ma zaujala. Na prečítanie čakala od minuloročného mája, kedy som si ju kúpila v stánku vydavateľstva Modrý Peter na veľtrhu Svět knihy v Prahe.

Kniha, v ktorej v podstate nie je nijaká postava ani dej. Aj tak sa zvykne charakterizovať. No je to len taká polopravda. V bežnom význame slova to aj pravda je. Celá kniha je napísaná z pohľadu jednej osoby, ktorá sa ocitla v cudzom priestore, okolo ktorej prevláda jazyk (ten ústny), ktorému nerozumie. O to viac priestoru ostáva na jazyk univerzálny. Na odčítanie z priestorov, pohybov, postojov, zmien, z toho, čo vôkol postavy je. A dej? Kniha neputuje od bodu A k výraznému bodu B a la rozuzlenie. Je to skôr výklad, preklad, sprievodca cudzím prostredím. Až na to, že to prostredie je do značnej miery univerzálne. Je to ako sprievodca cudzím mestom, pri ktorom pochopíte, že v tom vašom rodnom je to zhruba takisto.

Sprievodca nezrozumiteľnosťouDej. To sú opisy. Ale nie opisy nábytku, výzoru budov, Briškár v podstate nepočíta stromy v parku ani ich druhovú rôznorodosť. Iba ak by tým potreboval zdôrazniť nejaký význam, okolnosť, postoj. Taktiež vás neunudí opisom ako mňa na strednej škole Balzac na prvých desiatkach strán knihy Otec Goriot. Autor odčíta významy prostredia, v ktorom sa sám ocitol. Dej knihy tvoria opisy myšlienok, ktoré podnecujú asociácie a vyzývajú k prehodnocovaniu názorov a hodnôt čitateľov knihy. Juraj Briškár rozmýšľa nad predmetmi, významami, odkazmi. Neopisuje ľudí, nezaujímajú ho konkrétnosti – nijaké farby vlasov, opisy typu postavy. Ak sa zastaví pri ľuďoch, tak opäť, rovnako ako pri predmetoch, len v úvahovej, významovej rovine.

„Zatiaľ čo od mužov sa očakáva, že budú z času na čas spoločne pre čosi zomierať v teplých uniformách, ženy akoby sa mali obetavo obnažovať v mieri. Dámska móda svoje nositeľky vytrvalo inscenuje ako skutočné, no napriek tomu nedosiahnuteľné bytosti, zahalené v jemných priehľadných tkaninách.“ (str. 53)

Čakala som od Briškára jasne vymedzenú a hlavne veľmi svojskú a atypickú formu. Dostala som ju. Prvých pár stránok som trochu váhala, či to významové tempo budem schopná udržať a kniha pre mňa bude lákadlom. Všetko dobre dopadlo a každý deň som prečítala pár bude krátkych kapitoliek, ktoré mi nakopávali myslenie a zaujímali ma formálne i obsahovo.

„Zatiaľ čo psi spolu s vyplazeným jazykom demonštrujú pripravenosť byť k ľuďom za každých okolností úprimní, ochotne preberajú ich názory i zvyky a dávajú najavo, že sú pripravení za nich nielen hlasito štekať, ale aj položiť život, pre postoj mačiek je charakteristická skôr aristokratická ľahostajnosť a jemná elegancia. Do každodenného života ľudí prinášajú spolu s pradením zmysel pre prepracované gestá a spôsoby.“ (str. 59)

Juraj Briškár zobral veci každodenné, pozrel sa na ne z pohľadu trochu odcudzeného, hlbšie uvažujúceho človeka, a podal čitateľovi množstvo správ o tom, ako to vo svete, ale v podstate aj doma, vyzerá. Je to filozofia každodenného života, na ktorú si väčšina ľudí netrúfa a tvári sa, že na ňu nemá čas. Ak nemá, hravo si ho nájde začítaním sa do tejto knihy. Trochu mi pripomína knihu Umění cestovat. Aj Briškárov Sprievodca nezrozumiteľnosťou, rovnako ako Alain de Botton, odkazuje na to, že nie je dôležité cestovanie, ale skutočne byť na mieste, kde sme. Poctivo sa rozhliadať vôkol seba.

Ak vás tento článok čo len trochu zaujal, odporúčam nižšie dostupné video a rozhovor s Jurajom Briškárom, osobnosťou, ktorú je skvelé na Slovensku mať.

A môžete navštíviť aj internetovú stránku Juraja Briškára, kde nájdete ďalšie úryvky, texty a informácie.

A ešte jedna recenzia knihy na záver.

BRIŠKÁR, Juraj. Sprievodca nezrozumiteľnosťou. Levoča: Modrý Peter, 2014. 136 s.

Reklamy