Značky

Názov knižky Dovolená v Dubaji evokuje bežný ľahký románik pre ženy. Ak ste milovníci napätia, mohli by ste prípadne očakávať príbeh z kriminálneho súdka. Mýlili by ste sa zhruba rovnako.

Obálka knihy Dovolená v Dubaji

Už obálka napovedá, že nič z uvedeného sa konať nebude. Pri rozsahu 64 strán, vydavateľstvu s názvom Nakladatelství Petr Štengl a jedinou informáciou na knihe, stručným opisom autora, by ste si tiež veľmi nepomohli. Iné je to už s jednostranovým predhovorom Jiřího Karena. Ten stojí za vašu pozornosť. Vďaka jeho slovám by ste dostali jednoznačnú odpoveď. Napoviem vám rýchlejšie. Je to sociálne angažovaná novelka.

Vo svete alternatívy, undergroundu, ale aj inde sa vždy pohybuje hŕstka ľudí, ktorí majú odlišné ciele a ideály oproti väčšine. V tom, ako by mala spoločnosť fungovať, že sa nesmieme nechať vykorisťovať a aj keď sa právne normy dajú rôzne ohýbať, mali by sme za každých okolností hájiť spravodlivosť, pravdu, zachovávať morálny štít. O niečo podobné sa pokúša aj Antonín. Dušou zanietený aktivista sa snaží vyhýbať predsudkom a pomáhať utláčaným. Angažuje sa napríklad v pomoci prepusteným zamestnancom, na katedre neváha oponovať názorom kolegov ohľadom rómskej problematiky. V aktivizme vidí zmysel a kvôli svojim postojom, ktoré si nemieni nechávať pre seba, prichádza o svoju prácu. Dobre tak, odchádza žiť do polorozpadnutého domčeka na dedine a venovať sa záhradkárstvu a aktivistickým činnostiam – organizácii besied, koncertov, predaju alternatívnej literatúry. Je to skromná postava, ktorá sa už dávno rozhodla, že nebude len bezbreho nadávať v krčme, ale skúsi zmeniť svet. A začne od seba. Už nijaké kompromisy so stávajúcim spoločenským systémom. Nijaké ohýbanie chrbta. Bude žiť podľa svojich predstáv, podľa ušľachtilých zásad.

Antonín si přehrával v hlavě svůj poslední vyhazov. Byl přesvědčen, že kdyby jednal jinak, svědomí by mu omotalo jeho vlastní střeva kolem krku. Ale co to dnes znamená? Jednat správně. Má to nějaké objektivní opodstatnění? Žijeme přece v postmoderním blobu relativnosti. Má vůbec v dnešním volnotržním koncentráku konzistentní vnitřní postoj nějakou hodnotu?, přemítal Antonín v duchu.

Ak nemáte prehľad v anarchizme a nezaujímali ste sa o komunitný život, niektoré slová v knihe Dovolená v Dubaji možno na prvýkrát nepochopíte. To našťastie neovplyvňuje porozumenie príbehu ako takého. Jeho ideí a poínt. Knižka je písaná prevažne hovorovým štýlom, je v nej množstvo dialógov, kde si postavy nekladú servítky pred ústa. Na svoje si občas prídu aj poetickejší čitatelia, v pasážach, kde autor popisuje prostredie. Tam zároveň opäť potvrdzuje, že spisovateľské remeslo nejde mimo neho.

Je to generačná novelka, ktorá čitateľa zavedie k otázkam o zmysle života či nastavení nielen sociálneho a pracovného systému. Má čo povedať každému otvorenému človeku, ktorého zaujíma, s akými otázkami zápolí mladý človek. Má sa nechať strhnúť mašinériou doby? Kariérne rásť, zariadiť si slušné bývanie, založiť si rodinu a nechať sa postupne zomlieť konzumom, voľnočasovou zábavou a pohodlnosťou? Nedá sa žiť inak? Viac autenticky, prírodne, morálne a skromne? Lebo tak je to správne, ale je to aj na niečo dobré, keď na to drvivá väčšina kašle? A skutočne rezignovali alebo im len treba dať šancu a uvidíme ich v inom svetle? Možno sú vystrojení len o niečo väčším pohárom trpezlivosti voči prehnaným nárokom súčasného životného štýlu, ktorý sa nám tu podsúva.

„Ten šílený životní styl mě prostě ubíjel, to už bylo o zdraví. Opravdu. Ve dne přednášet za devítku čistého a po nocích tahat ve skladu bedny, to se prostě nedá furt.“
„Nevypadáš na umření.“
„Žaludeční vředy, poruchy trávení a tak,“ snažil se Antonín vypočítat své nedávné neduhy, ale zároveň nechtěl odbočit od podstaty problému.
„Ale jde o něco jiného. Nová příležitost na venkově je možnost, jak opět oživit… jak to říct…“ zasnil se Antonín a hledal to správné slovo, „oživit myšlenku života v komunitě Plánuju tam v rámci federace vybudovat volnočasové centrum.“

Dovolená v Dubaji je stráviteľná knižočka aj pre ľudí, ktorí sa s ľuďmi ako Antonín veľmi nestretávajú. Je to krátky, intenzívny náhľad do života jedného z nich. A zároveň do životov nás ostatných, lebo aj my môžeme byť aspoň trochu ako Antonín. Stačí sa len pozrieť na svet z inej strany, prijať zodpovednosť a nefrflať.

Autor_Filip_Simecek

PS: autora poznám osobne. Nie, nemalo to vplyv na recenziu. To skôr, že mi alternatíva popisovaná v knihe nie je cudzia už viac ako desiatku rokov.

ŠIMEČEK, Filip. Dovolená v Dubaji. Praha: Nakladatelství Petr Štengl, 2015. 64 s.

Reklamy