Značky

Skratky. Údery. Pocity na hranici reality. Opisy za hranicou reality.

Přes lebeční kosti a krční obratle právě projíždí obří náklaďák. Láme se mi páteř, mozek exploduje a vytéká ven. Do očí mě bodá tisíc blesků. Svět se houpe.

To je len pocitový výlev a nie scéna z béčkového hororu. Emily Lockhart napísala Ostrov lhářů skôr ako scenár a nie román. Emócie opisovala vylievaním kaluží a nie mlátením prázdnej slamy, ktorá vytŕča z topánok ako abnormálny gýč.

Ostrov lharuForma knihy je od prvej stránky rytmická, nahodilá, vťahujúca. Nie je detailná, je skicou, za ktorou sa rozprestiera realita. Je ako povaľujúce sa stránky s náčrtmi v skicári. Trochu sa nám poprehadzovali a zachytávať môžu bársčo. Čítate (v n)ich a stále viac ich preciťujete. Inak to nejde, musíte myslieť dopredu, hľadať a spájať body. Viete, že stránky knihy hovoria o príbehu pramálo (zároveň tak veľa) a s radosťou si príbeh tieňujete až do konca. Vytvárate si variácie tak ako Cadence skloňuje rozprávky a vytvára si vlastné.

Knihu Ostrov lhářů som schytala pre blogerku na recenzovanie. Z čistej zvedavosti som si prečítala prvých pár riadkov. Raz-dva z toho bolo pár strán. Dôvodom bola forma. Stále som čakala, že forma sa rozleje do príbehu a príbeh prebije štýl. Nestalo sa a dočítala som do konca. Našťastie – s radosťou som vo forme ostala až po poslednú stránku. Nanešťastie – príbeh sám o sebe nebol dosť silný. Pointa de facto neexistuje, no hodnotové myšlienky sú fajn. A opäť sa vrátim k forme, tá knihu zachránila a kvôli nej som ako čitateľ mala okamžite chuť čítať odznova a zistiť, či som na to naozaj nemohla prísť skôr. Či boli klamstvá a tajomstvá až tak dobre podané alebo len ja v rýchlosti slepá. Ale nespravila som to, na druhý deň som knihu zabalila blogerke. Nebudem si predsa tie prvé pocity z formy kaziť.

A čo ma napr. prekvapivo pobavilo?

We were liars

„Včerejší večer s tebou byl lepší než čokoláda. Já pitomec si myslel, že na čokoládu nic nemá. Jako hluboce symbolické gesto ti dávam tuto čokoládu značky Vosges, kterou jsem zakoupil na výletě do Edgartownu. Můžeš ji sníst nebo si vedle ní sednout a užít si pocit nadřazenosti.“

Apropo, nejsem lhář.

LOCKHART, E. Ostrov lhářů. Brno: Host, 2015. 264 s.

CChodnotenie3

Reklamy