Určite poznáte aspoň jeden negatívny názor, ktorý je prezentovaný v médiách ohľadom feministiek. Taktne pomlčím, čo všetko sa o feminizme hovorí a píše vo väčšine mainstreamových médií. Dôležité je, že ak tomu čo len za mak veríte, mali by ste si rozhodne prečítať odbornejšiu literatúru z danej oblasti a nechať sa zaviesť do tém, ktoré môžu byť na prvý pohľad kontroverzné, na druhý možno nepochopiteľné, ale na tretí vás môžu reálne dostať.
„…feminizmus je hnutie, ktorého cieľom je ukončiť sexistické vykorisťovanie a útlak. (…) V praxi to znamená, že podľa tejto definície sexistické zmýšľanie a konanie je nesprávne za každých okolností, či sa podeň podpisuje žena, alebo muž, či dieťa, alebo dospelá osoba.“
Kníh z oblasti gender studies (či priamo feministických) mám za sebou už niekoľko ešte z vysokoškolských čias, no rozhodla som sa oprášiť moje vedomosti jedným nenáročným titulom. Podľa jeho anotácie má ambíciu byť základným sprievodcom pre laikov v oblasti feminizmu.
Predpokladala som, že kniha Feminizmus do vrecka ma nemôže veľmi prekvapiť. Lenže neviem, či už mám všetky vysokoškolské šuplíky v mozgu zaprášené jedna radosť, ale už na prvých stranách knihy som zistila, že s bell hooks nie sme na jednej vlne. Na začiatku ma to skôr vydesilo, ale postupným čítaním som si zvykla a predovšetkým veľmi ocenila, že nad mnohými vecami môžem vďaka nej uvažovať nanovo, vytvárať si protiargumenty a podrobovať ich buď prehodnoteniu a príklonu k bell hooks, alebo jednoznačnejšiemu vyhraneniu voči jej názorom.
„Aj keby sa všetky ženy mohli slobodne rozhodnúť, že nikdy v živote nepodstúpia interrupciu, lojálnosť k feministickým politikám znamená, že budú podporovať právo žien, ktoré sú postavené pred tento problém, aby sa slobodne rozhodli, či interrupciu podstúpia, alebo nie.“
Pochopila som, že bell hooks si nikdy nebude dávať servítku pred ústa. Je radikálna vo svojich myšlienkach, ani náhodou sa za ne nehanbí (ani nemá prečo) a je nekompromisná k čitateľovi. Keď som kedysi čítala napríklad Bloody Mary ani tie najkontroverznejšie veci ma nezaskočili. Kombinácia mladíckej odvahy, ale aj drzosti a rebélie nielen na strane zinu Bloody Mary, ale aj na mojej, boli značné a tak sme si pohodlne padli do noty. Bloody Mary bol punkovo-feministický zin v duchu riot grrrls, akákoľvek kontroverzia preto ani nemohla byť prekvapujúca. No keď otvorím knihu určenú pre širokú vrstvu laikov, ktorých autorka mieni informovať o víziách a feministických teóriách a praxi, očakávam, že ju nebudú mať chuť zavrieť po každých troch stranách len preto, že budú zmätení radikálnosťou postojov a slovníkom autorky. Domnievala som sa, že kniha bude písaná jazykom, ktorý feminizmus a aj ten najradikálnejší postoj v ňom, priblíži čitateľom čo najprijateľnejšou a najmenej konfrontačnou formou.
„Feministické hnutie bolo prvým hnutím za sociálnu spravodlivosť v tejto spoločnosti, ktoré upozornilo na fakt, že naša kultúra nemá rada deti, že deti sa chápu ako majetok rodičov, s ktorým môžu narábať podľa svojej vôle. Násilie dospelých na deťoch je v našej spoločnosti normou.“
Útla knižka Feminizmus do vrecka od bell hooks chce byť sprievodcom pri spoznávaní skutočných nemýtizovaných ideí feminizmu. Hlavnou cieľovou skupinou sú laickí čitatelia, ktorí by sa radi dozvedeli, aká je skutočná podstata feminizmu, aké témy ho zaujímajú a aké má ciele, a to bez skreslených informácií z médií, ktoré si z feministických politík vyberajú podľa svojho uváženia zväčša tie atribúty, ktoré v spoločnosti vyvolávajú prevažne negatívne a odsudzujúce reakcie. Túto úlohu podľa mňa autorka nezvládla. Čítala som dosť odborných kníh, ktoré ma presvedčili o tom, že feminizmus je cesta. Našla som množstvo zaujímavej teórie i praxe a podnetné názory, inšpiráciu, riešenia. Možno bell hooks knihou Feminizmus do vrecka pár laikov presvedčí, no keby som ja bola laik, ktorý o feminizme počúva len to, čo je v médiách, autorka by ma skôr odradila. Poskytla síce perfektný prehľad o vývoji feminizmu, o dôležitých témach a ich riešeniach, no svojím jazykom ostala v konfrontačnej rovine. Nemala som z knihy dojem, že by ju písala s láskou a snažila sa čitateľovi uľahčiť cestu k pochopeniu feminizmu. Mala som skôr pocit akoby ostala v rovine patriarchálneho autora presvedčeného o svojej pravde a presne toto sama kritizovala na iných.
„Módne časopisy môžu priniesť článok o nebezpečenstve anorexie a zároveň svoje čitateľky bombardovať vyobrazeniami vycivených mladých tiel, ktoré predstavujú vrchol krásy a príťažlivosti. Toto zmätočné posolstvo je najškodlivejšie pre ženy, ktoré sa nikdy nehlásili k feministickým politikám. Feministické snahy o zdôraznenie prirodzenej krásy ženských tiel sú aj dnes aktuálne.“
Bell hooks pokryla v knihe množstvo tém, ktoré boli aktuálne od počiatku feministického hnutia a napriek tomu, že v mnohých oblastiach nastali čiastkové zmeny, niekedy naozaj vo významnom rozsahu, témy sú aktuálne stále. Aj to, čo sa už vybojovalo, je ľahké stratiť, prípadne je to len medzistupňom, ktorý otvára ďalšie podtémy. Dozviete sa, ako feministické politiky vnímajú mýtus krásy, sociálnu spravodlivosť, ženy v pracovnom procese, diferenciáciu na základe rasy a rodu, násilie (nielen v rodine), atribúty mužskosti a ženskosti, rodičovstvo (výchovu), manželstvo a partnerstvo, lásku, sexualitu, lesbizmus či náboženstvá.
„Akademizácia feministického myslenia podkopáva feministické hnutie, pretože ho depolitizuje. Keď feministické myslenie prestáva byť radikálne, stáva sa z neho disciplína ako každá iná akademická disciplína, rozdiel je len v tom, že sa zameriava na problematiku rodu.“
Knihu Feminizmus do vrecka neodporúčam laikom, ktorí by chceli preniknúť do tajov feminizmu. Ostáva vo mne pocit, že môže poslúžiť skôr na opačný účel, hlavne ak bude čitateľ ku knihe pristupovať s predsudkami a nie s otvorenou mysľou a chuťou analyzovať. Na druhej strane, kniha je veľmi zaujímavým počinom pre všetkých presvedčených. Niektorých preskúša v ich názoroch, iných len utvrdí, ale hlavne dodá podnety na zamyslenie o ďalšom vývoji feministického hnutia. Bell hooks načrtla problémy a riešenia, s ktorými sa v súčasnosti musíme konfrontovať. Feminizmus nesmie ostať na pokraji záujmu spoločnosti a ostať ľahkým terčom pre médiá.
„Cieľom feministických politík je, aby sme sa vzopreli nadvláde a aby sme sa slobodne mohli stať sami sebou, uznávať spravodlivosť a pokojne žiť svoj život. Feminizmus je naozaj pre každú a každého z nás.“
bell hooks. Feminizmus do vrecka. O zanietených politikách. Bratislava: Aspekt, 2013. 160 s.
20. marca 2015 at 12:20
Hmm.. zaujímavé. Priznám sa, o feminizme neviem skoro nič. Teda, nič viac, ako obyčajný laik a nenašla som ani zdroj, ktorý by mi informácie podal tak nejak zaujímavo. Ale minule som pozerala booktube videá a jedna slečna spravila výborné recenzie kníh očami feministky, rozoberala hlavne fantasy žáner, tak to bolo prvý krát, čo som naozaj spozornela pri slove feminizmus :) A teraz sa dozvedám, že ono sa to dá aj študovať? No, asi nie ako obor, ale aj tak by mazujímalo, aké školy majú feminizmus v osnovách? Psychológia? Sociológia alebo filozofia? Alebo všetky tri? Veľmi rada si rozšírim obzor :)
Páči sa miPáči sa mi
20. marca 2015 at 20:34
S feminizmom, resp. rovno širšie – s gender studies (rodové štúdiá), sa na vysokých školách môžu stretnúť mnohí študenti, predovšetkým humanitných a spoločenských vied, takže rozhodne aj v oboroch, ktoré uvádzaš. Niekde je to v rámci jednej hodiny, inde je na výber predmet, príp. aj viac predmetov, kde si znalosti rozšíriš. Záleží určite aj od vyučujúcich a celkovo možností školy. Okrem tých, čo píšeš, si k nemu môžu nájsť cestu aj študenti filmu, žurnalistiky, masmediálnej komunikácie, kulturológie a mnohé iné odbory, napr. v rámci štúdia nejakého jazyka sa to tiež hodí. Funguje to potom trochu ako samoštúdium, keď to študent prepojí so svojím hlavným študijným zameraním môže k téme písať aj diplomovku. Sama som napr. mala diplomovku s názvom Obraz ženy v nezávislom filme.
Na Univerzite Komenského v BA je Centrum rodových štúdií, na Masarykovej univerzite v Brne sa dá rovno študovať odbor gender studies v kombinácii s nejakým ďalším odborom a na Karlovej univerzite v Prahe majú gender studies ako magisterský študijný program.
Na Slovensku pôsobí Aspekt, ktorý aj vydáva knihy, takže to je číslo jeden, na ktoré sa môžeš obrátiť. Samozrejme aj v češtine vychádza mnoho kníh a v angličtine je toho neúrekom. :)
Páči sa miPáči sa mi
8. mája 2015 at 15:18
Fíha, no tak v tomto obore som naozaj ako Alenka v ríši divov. Asi je tomu tak aj z dôvodu, že som bola vždy viac “chalan”, s technickou vysokou školou, humanita od dejepisu počne filozofiou konče ma minula :D
Ale minule som si akurát na teba spomenula, keď som uvažovala v knižnici nad Atwood: Príbeh služobnice. Nečítala si náhodou? To je vraj také klasické dystopicko-feministické dielo, tak som myslela, že skúsim…. mierim úplne vedľa ako tá slovenská jedľa? :D
Páči sa miPáči sa mi
17. mája 2015 at 9:18
To, čo píšeš nie je ani trochu na škodu, ani na prekážku.
Príbeh služobnice vyzerá podľa recenzií na kvalitnú literatúru. Díky za tip! Ja by som do toho rozhodne išla…
Páči sa miPáči sa mi
12. novembra 2016 at 12:22
Popravde, z daných citácií ma zaskočila len jedna, o nesúhlase s akademickým prístupom k feminizmu. O feminizme toho veľa neviem, ale ak sa s ním mám stotožniť, určite o ňom nebudem uvažovať ako o politickom hnutí; práve prechod na akademické pole by mohol prijatie feminizmu uľahčiť. Po prvé by sa k nemu vyjadrovali najmä ľudia, ktorí by už mali niečo naštudované a taktiež by sa vytvorila polemika vrámci odboru. Zvažovalo by sa, k čomu všetkému sa má feminizmus vyjadrovať a k čomu nie. Napríklad umeniu by sa mal vyhnúť úplne. Ideológia sa externe do umenia nemá, čo starať. (Iné je, keď autor sám, zo svojej vlastnej vôle nejakú ideológiu presadzuje.)
Páči sa miPáči sa mi
13. novembra 2016 at 22:59
Akademizácia feminizmu je min. rovnako dôležitá ako jeho živelné bobtnanie v jednotlivcoch, ktorí nepatria do akademickej obce. Inak by to nemalo zmysel, rovnako ako napr. ekológia. Tá by tiež len ťažko prežila bez toho, aby bola tzv. zasiata aj v laikoch. Feminizmus v akademickej obci má svoje opodstatnenie a ciele. No neprežil by bez laikov, ktorí ho tiež môžu žiť a rozširovať. Angažovať sa tzv. zdola.
Čo sa týka umenia, feminizmus môže presahovať do tvorby umelcov, tak ako čokoľvek iné. Pokiaľ ide o kritiku z feministických pozícií, ide asi skôr o analytické práce, ktoré sa zaoberajú rozsahom feministických myšlienok v umení a analýzou niektorých diel, tvorby autorov či smerov. Tento aspekt považujem za potrebný z hľadiska toho, že čokoľvek nás obklopuje, čokoľvek čomu sme vystavení, má na nás vplyv. A môže mať vplyv aj na naše stanoviská v rámci problematiky rodu, preto sa tomu feminizmus venuje. Myslím, že nejde o nič neobvyklé. Umenie nie je v zásade politicky vyprázdnené, pretože ani umelci takí v rámci svojej tvorby nemusia byť.
Páči sa miPáči sa mi