dostatočne ponurá?

Značky

talianska literatúra

Zaujal ma názov knihy Eleny Ferrante, Temná dcéra. Temnosť je aspekt, ktorý v sebe máme všetci, a často nás vôbec neteší. Niekedy sa takmer celý život snažíme s ním pracovať.

Reklamy

nenechajte sa rozptýliť

Značky

americká literatúra, motivačná literatúra

Niektorých to ešte len čaká, načrieť do pracovného života. Iní si myslia, že sú už za vodou či na tej správnej pozícii. Ale vždy je čo zlepšovať, a ak aj zatiaľ nepracujete, nasledujúca kniha nie je len o tom, ako dosiahnuť viac na pracovnom poli, ale aj v študentskom a osobnom živote.

V súčasnej dobe je čítanie knihy Hluboká práce priam nevyhnutnosťou. Nech hodí kamienkom, kto sa v živote nepristihol pri tom, že sa má usilovne učiť na písomku a rozptyľoval sa na internete či upratal šuplík s ponožkami, alebo si počas pracovnej doby nevybavil niečo osobné cez počítač alebo mobil, pokiaľ to nebolo naozaj nevyhnutné. Asi vás bude málo. A ak v pracovnej dobe využívate počítač, určite viete, aké je občas zložité nenechať sa rozptýliť od práce.

„Nepotřebujete exkluzivní zaměstnání, co potřebujete je exkluzivní přístup k práci.“

bodaj by častejšie vybuchol

Značky

afganská literatúra

Kameň trpezlivosti, syngué sabour, je útla a razantná kniha o osude (ne)jednej afganskej ženy. Je to tiež pomenovanie magického kameňa, ktorému sa človek môže vyrozprávať zo všetkého, čo ho ťaží. Kameň trpezlivosti všetko absorbuje, aj tie najhlbšie tajomstvá, a pokiaľ sa jedného dňa roztriešti, znamená to oslobodenie pre toho, kto sa mu vyrozprával zo svojich útrap. To vyplýva z perzskej mytológie.

buďte milovaní, ako si zaslúžite

Značky

americká literatúra

O knihe 5 jazykov lásky netreba mlčať. Na prvý pohľad síce môže pôsobiť ako príručka pre začiatočníkov alebo jednoducho niečo, čo vám veľa nedá, ale pozrime sa na to o čo v knihe ide a prečo to môže byť tá správna voľba aj pre vás. Nezáleží na tom, či ste práve slobodní, vo vzťahu alebo už v manželstve.

a ako sa máte vy?

Značky

slovenská literatúra

Inak sa mám fajn, to je názov knihy, ktorú vlastným nákladom vydali jej autorky, Tereza Oľhová a Martina Sľúková. Zachytávajú v nej komunikáciu, ktorá prebiehala medzi nimi dvomi v priebehu piatich rokov prevažne na internete, kde si vymieňali novinky zo svojho života, rozoberali starosti a rôzne úvahy.

rozumiem

Značky

slovenská literatúra

Juraj Briškár je literárny vedec, aforista a esejista. Jeho prvá próza Sprievodca nezrozumiteľnosťou sa minulý rok dostala medzi finalistov Anasoft litera 2015 a jednoznačne ma zaujala. Na prečítanie čakala od minuloročného mája, kedy som si ju kúpila v stánku vydavateľstva Modrý Peter na veľtrhu Svět knihy v Prahe.

dvakrát ju nikto nevidel

Značky

László Krasznahorkai, maďarská literatúra

Maďarského autora Lászla Krasznahorkaia som objavila v roku 2011, v čase premiéry filmu Béla Tarra, Turínsky kôň. Krasznahorkai bol scenáristom filmu a keďže sa mi minimalizmus, periféria maďarského vidieka a ponurá až katastrofická atmosféra filmu zaryli pod kožu, Krasznahorkai sa dostal do centra môjho záujmu. V diele Od severu hora Od jihu jezero Od západu cesty Od východu řeka sa niektoré z atribútov filmu Béla Tarra tiež objavujú. Je tu istý minimalizmus v tzv. dejovej vyprázdnenosti, tichý katastrofizmus, ale aj minimum postáv a teda akési odľahlé miesto sveta, kde vnuk princa Gendžiho hľadá bájnu záhradu, ktorú popisuje kniha „Sto krásných zahrad“. Tá, ktorú hľadá, ho zaujala najviac a čitatelia sa v knihe ocitajú v centre tohto hľadania, neďaleko japonského mesta Kjóto, kde sa nachádza chrámový komplex, ktorý túto záhradu azda ukrýva.

vstaň a choď!

Značky

česká literatúra

Názov knižky Dovolená v Dubaji evokuje bežný ľahký románik pre ženy. Ak ste milovníci napätia, mohli by ste prípadne očakávať príbeh z kriminálneho súdka. Mýlili by ste sa zhruba rovnako.

Jsem lhář

Značky

americká literatúra

Skratky. Údery. Pocity na hranici reality. Opisy za hranicou reality.

Přes lebeční kosti a krční obratle právě projíždí obří náklaďák. Láme se mi páteř, mozek exploduje a vytéká ven. Do očí mě bodá tisíc blesků. Svět se houpe.

To je len pocitový výlev a nie scéna z béčkového hororu. Emily Lockhart napísala Ostrov lhářů skôr ako scenár a nie román. Emócie opisovala vylievaním kaluží a nie mlátením prázdnej slamy, ktorá vytŕča z topánok ako abnormálny gýč.

Forma knihy je od prvej stránky rytmická, nahodilá, vťahujúca. Nie je detailná, je skicou, za ktorou sa rozprestiera realita. Je ako povaľujúce sa stránky s náčrtmi v skicári. Trochu sa nám poprehadzovali a zachytávať môžu bársčo. Čítate (v n)ich a stále viac ich preciťujete. Inak to nejde, musíte myslieť dopredu, hľadať a spájať body. Viete, že stránky knihy hovoria o príbehu pramálo (zároveň tak veľa) a s radosťou si príbeh tieňujete až do konca. Vytvárate si variácie tak ako Cadence skloňuje rozprávky a vytvára si vlastné.

o žene

Značky

feminizmus, film, francúzska literatúra, Simone de Beauvoir, Violette Leduc

Violette. Violette Leduc (7. apríl 1907 – 28. máj 1972) bola francúzska spisovateľka. Od detstva trpela nízkym sebavedomím a zdá sa tiež, presvedčením, že bola škaredá. Nebola spokojná ani so vzťahom jej matky k nej, cítila sa ako nechcené dieťa. Nielen tieto pocity ju nasmerovali k literárnej reflexii. V mnohom jej dodala podnety a guráž Simone de Beauvoir (filozofka, spisovateľka, feministka), s ktorou bola takmer rovesníčka a pomohla jej s vydávaním a presadením jej kníh u čitateľskej verejnosti. Simone bola fascinovaná zážitkami, odvahou, úprimnosťou a priamosťou Viollete Leduc. Mnohé témy pretriasala Leduc v literatúre medzi prvými – vlastné sexuálne vzťahy so ženami, potrat či incest. Explicitné zobrazenie ženskej sexuality robilo vrásky aj parížskemu vydavateľstvu Gallimard. No to už za jej knihami stáli nielen Simone de Beauvoir či Jean Genet, ale údajne aj Sartre.

nie je prechádzka ako prechádzka

Značky

Robert Walser, švajčiarska literatúra

Robert Walser pochádza zo švajčiarskeho Bielu. Narodil sa v roku 1878. Aj keď školu zanechal v štrnástich rokoch, dokázal si svojím dielom podmaniť Kafku, Hesseho či Musila. Walserovo písanie znemožnila až zhoršujúca sa schizofrénia okolo roku 1928.

Prechádzka – novela, ktorá zachytáva jeden deň, v ktorom sa hlavný hrdina vyberie na prechádzku mestom, čiastočne aj extravilánom. Počas prechádzky vníma okolie a ľudí okolo seba, no venuje sa aj svojmu programu – vybaveniu istých záležitostí v banke či u krajčíra. Zláka ho aj bohato zásobené kníhkupectvo.

kniha volá cez bookscalling

Značky

zmysel čítania

Od konca sedemdesiatych rokov minulého storočia sme nenechali potopiť The Clash a ich London Calling. A od augusta 2014 môžeme vyslyšať a šíriť aj iné volanie, volanie knihy, pretože Book’s Calling (Kniha volá). Je to sympatická, príjemná a okúzľujúca výzva. Formou nie je pesnička, ale zväčša fotky a k tomu citáty, ktoré zverejňuje Jakub z Prahy na instagramovom profile bookscalling.

Mottom tohto knižného projektu je Make Time for Reading. Anywhere, Anytime. (Sprav si čas na čítanie. Kdekoľvek, kedykoľvek.). Fotky zachytávajú Jakuba ako sedí a číta si na viac či menej zaujímavých, krásnych či rovno atypických miestach. Aj ten najväčší zhon okolo neho je zrazu minulosťou, keď je on sám ponorený do čítania. Fotografie vždy navodzujú atmosféru zastavenia, chuť na čítanie a odkazujú na neobmedzené možnosti čítania a jeho samotný zmysel v súčasnej dobe. Napriek tomu, že môžeme čítať kedykoľvek a kdekoľvek, táto činnosť sa ocitá na pokraji, pre mnohých je bez pochopenia. Niekedy ľudia len nestíhajú, no mnohí žiaľ vôbec nechcú. A na čítanie je toho neúrekom, že by sa neurazil ani ten naj(ne)náročnejší človiečik. Book’s Calling je práve o tom – nezabudnite, že existuje čítanie a doprajte ho sebe i ostatným. Celkom by som si priala ocitnúť sa aspoň raz tam, kde Jakuba práve fotia. Tie pohľady okolo musia stáť za to.

kradnite ako umelci

Značky

americká literatúra, Austin Kleon, motivačná literatúra

Viete to už dávno, nie? Všetko bolo napísané, povedané a my už aj tak mlátime len prázdnu slamu. Lenže!

Všechno, co mělo být řečeno, už někdo někdy řekl. Ale protože nikdo neposlouchal, musí se to zopakovat. (André Gide)

Píšete, tvoríte hudbu, štrikujete, pečiete, skladujete nezmysly? Všetko tu už bolo, no podľa Austina Kleona to nikto nerobil tak ako vy. Každý z nás prichádza k iným inšpiračným zdrojom, z rovnakých textov si odnášame rôzne posolstvá, motivujú nás iní ľudia a iné veci, máme odlišné povahy i morálne zásady. A vďaka tomu a aj všetkému ostatnému, čo mi len tak neskrslo práve v hlave, je aj vaša tvorba jedinečná. Jasné ako facka?